Džudo môže byť chápané ako zaujímavý šport, umenie, rekreačná či spoločenská aktivita, kondičný program, spôsob sebaobrany alebo výkonnostný šport. Poskytuje svojim priaznivcom široké možnosti sebarealizácie v každom veku. Nezanedbateľnou výhodou hovoriacou v prospech džuda je aj nízka finančná náročnosť tohto športu a možnosť tréningov počas celého roka.
Hoci je pôvod džuda v ďalekom Japonsku a nie je natoľko divácky atraktívne, za posledné polstoročie získal tento šport vďaka príťažlivosti svojich tréningových metód takmer masové rozšírenie a má 6 miliónov registrovaných cvičencov vo všetkých krajinách sveta. O jeho popularite a význame najlepšie svedčí aj to, že ako jediné z východných bojových umení je aj na programe olympijských hier.
Džudo ako šport vzniklo v Japonsku vyčlenením určitých techník z viacerých bojových umení, najmä JU Jutsu. Osobnosťou, ktorá zohrala pri vzniku džudo najväčšiu úlohu, bol profesor Jigoro Kano. Podarilo sa mu povýšiť fyzický aspekt tréningu na úroveň intelektuálnej a morálnej výchovy, čím v podstate vytvoril vlastnú školu bojového umenia. Nazval ju Kodokan a začal v nej vyučovať vlastný systém JiuJitsu, ktorý nazval džudo.
Niektoré pramene považujú za vznik džudo rok 1882, ide však len o orientačný dátum, pretože počas nasledovných desaťročí stále dochádzalo k procesu objavovania, osvojovania, vznikania, rozvoja, zanikania a opätovného vznikania jednotlivých techník. K ustáleniu jednotlivých súčastí džudo do podoby v akej ich poznáme dnes, dochádza až v tridsiatich rokoch 20. storočia.
Džudo je bojové umenie, spôsob sebaobrany, ale najmä olympíjsky šport, ktorý všestranne rozvíja telesnú zdatnosť ako aj psychickú odolnosť cvičenca – judoka. Filozofia džudo kladie veľký dôraz na techniku a psychické schopnosti, prostredníctvom ktorých dokáže džudista v prípade potreby eliminovať aj podstatne silnejšieho protivníka. Nezanedbateľnou súčasťou cvičenia džudo je aj jeho etika, ktorá prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti cvičiaceho a najmä v prípade mládeže má aj silný výchovný charakter.
Džudo je síce individuálny šport, ale tréningy sú možné len v kolektíve, takže džudista pravidelne rozvíja aj svoje sociálne zručnosti. Pre hyperaktívne deti je džudo vynikajúcim spôsobom odreagovania sa a „vybitia“ nadbytočnej energie či agresivity, ktorá sa môže uvoľniť pri úpolových hrách či samotnom zápase.
